Slnko a zatmenia

Fotografie  zatmení Slnka

Dôkaz o tom, že 12. októbra 1996 bolo aj u nás, na Slovensku, pozorovateľné čiastočné zatmenie Slnka, podávajú tieto dve snímky. Autorom je RNDr. Zdeněk Komárek, Hvezdáreň MICHALOVCE.

Kým VĽAVO, ako filter poslúžili mraky, VPRAVO sa už musel použiť SFO slnečný filter. Snímky boli urobené cez 100/1000-mm Zeiss refraktor na ISO 100 farebný film.

Bailyho perly alebo diamantový prstenec. Úkaz pozorovateľný tesne pred začiatkom úplného zatmenia Slnka a po jeho skončení alebo pri prstencovom zatmení.

Snímka úplného zatmenia Slnka 11.8.1999, Szeged, Maďarsko, zachytávajúca dočervena sfarbené protuberancie a najjasnejšiu časť vnútornej koróny.

Krátko po začiatku fázy čiastočného zatmenia Slnka, kde vidno, ako Mesiac pomaly odkrajuje zo Slnka. 11.8.1999, Szeged, Maďarsko.

Niekoľko minút pred začiatkom úplného zatmenia Slnka 11.8.1999, Szeged, Maďarsko

Veľmi pekná snímka diamantového prstenca. Úplné zatmenie Slnka 11.8.1999, Szeged, Maďarsko

Mraky dokážu pokaziť zážitok z jedinečného úkazu, akým bolo úplné zatmenie Slnka v.r.1999. Malý kosáčik vidno presne v strede . 11.8.1999, Szeged, HUN

Najjasnejšia časť koróny, asi do polovice sln. polomeru, sa nazýva vnútorná koróna. Úplné zatmenie Slnka 11.8.1999, Szeged, Maďarsko

Pracovníci hvezdárne pri pozorovaní čiastočného zatmenia Slnka 31.5.2003 pri Zemplínskej Širokej.

Fotografie  z prechodu Venuše popred disk Slnka

Zatmenie Slnka možno pozorovať každý rok (väčšinou 2, niekedy aj 3, 4 až 5 zatmení ročne), ale vždy z iného miesta na Zemi. Pritom každé zatmenie môže byť iné. Poznáme 3 druhy zatmení Slnka - úplné, prstencové a čiastočné. Závisí to od polohy Mesiaca v priestore, ktorý sa nám "premieta" na zdanlivé pozadie - oblohu. Teda zjednodušene povedané, závisí to od toho, do akej polohy na oblohe, sa dostanú Slnko a Mesiac, a ešte od vzdialenosti Mesiaca od Zeme. Keďže obežná dráha Mesiaca nie je presne kruhová, ale eliptická, môže byť raz k Zemi bližšie, inokedy ďalej. Preto sa mení jeho uhlový priemer a preto je raz o trochu väčší a raz menší. Tie rozdiely veľkosti sú veľmi malé a voľným okom nepostrehnuteľné. Pri javoch, ako zatmenie Slnka, sa to však už dá postrehnúť.

Ak je Mesiac na svojej dráhe k Zemi bližšie, potom jeho kotúčik je väčší ako slnečný. Počas zatmenia tak Mesiac zakryje celé Slnko a nastane úplné zatmenie. Ak však Mesiac na svojej dráhe je v okamihu zatmenia od Zeme ďalej, potom kotúčik je menší ako slnečný, a okolo tmavého Mesiaca ostane jasný žiariaci prstenec. Vtedy nastáva prstencové zatmenie, ktoré je vlastne špeciálnym prípadom čiastočného zatmenia. Tretia možnosť je, keď Mesiac len prejde cez disk Slnka, pričom ho nezakryje celkom. Ide o čiastočné zatmenie Slnka. Čiastočné zatmenie nastáva vždy aj pri úplnom zatmení. Slnko sa najprv zakryje len z časti a až potom úplne. Rovnako je to po jeho odkrytí, keď vidno len jeho časť.

Pri úplnom zatmení Slnka, možno pozorovať slnečnú korónu. Koróna je vonkajšia časť slnečnej atmosféry. Je to veľmi riedke plynové (a čiastočne prachové) prostredie obklopujúce Slnko. Lepšie detaily je možné uvidieť použitím väčšieho ďalekohľadu.

Jas koróny je miliónnásobne slabší, ako jas slnečnej fotosféry (viditeľný povrch Slnka), preto ju možno pozorovať iba počas úplného zatmenia Slnka alebo koronografom (špeciálnym ďalekohľadom na pozorovanie slnečnej koróny). Jej tvar a veľkosť sa menia so slnečnou činnosťou. Najjasnejšia časť koróny, asi do polovice slnečného polomeru, sa nazýva vnútorná koróna, jemnejšia vonkajšia časť, ktorá plynule prechádza s klesajúcim jasom do medziplanet. priestoru, je vonkajšia koróna.

Bailyho perly alebo diamantový prstenec, je úkaz pozorovateľný tesne pred začiatkom úplného zatmenia Slnka a po jeho skončení alebo pri prstencovom zatmení. Vzniká prechodom slnečných lúčov cez nerovnomerný okraj Mesiaca a prejavuje sa ako oblúkový reťazec žiarivých perál. Úkaz, ako jeden z prvých, pozoroval F. Baily pri úplnom zatmení Slnka v Taliansku r. 1836.